Ako som sa vyučil za husliara

Tak, a nastal deň, keď som od môjho učiteľa, husliara Václava Lanca dostal výučný list. Som jeho piaty žiak. Pred pár rokmi som ani nedúfal, že sa táto moja túžba splní. Vychádzal som z často prezentovaných názorov, že vyrobiť husle, ktoré dobre znejú, je bez získania strážených, či stratených tajomstiev o rezonančnom dreve, o spracovaní dreva, o laku atď., prakticky nemožné. A k týmto tajomstvám sa dostať, je pre obyčajného smrteľníka vylúčené.
Až jedného dňa, pri túlaní sa na Google, som natrafil na stránku môjho učiteľa, kde prekvapivo písal o husliach vecne, bez tajomstiev. Beh života ma časom dostal do Prahy, kde mi trvalo asi rok, kým som pozbieral odvahu, požiadať ho o stretnutie, v tajnej nádeji, že sa u neho môžem vyučiť. Učiteľ súhlasil so stretnutím, ba dokonca, keď si ma „preťukal“, prijal ma do učenia.
A v ďalšom období sa učenie dialo podľa učebného plánu, uvedeného na učiteľových stránkach. Teda kúpiť lacné husle, otvoriť ich, odstrániť konkrétne chyby, zavrieť ich, nastaviť kobylku s dušou a vyskúšať ich. Nuž, a tie obyčajné husle mali výrazne lepší zvuk. Takže učiteľove názory na stavbu huslí, realizované v praxi, fungujú. To znamená, že je možné postaviť zvukovo kvalitný nástroj, bez tápania a bosoráctiev, bez triafania do tmy, či bez následných výhovoriek, prečo sa nástroj nepodaril, napr. že chyba je v kvalite dreva, že nástroj sa musí „vyhrať“, alebo treba počkať, kým lak úplne vyschne, že pomôže milosrdné plynutie času, ... A to už je niečo! Je to fakt, ktorý dokáže veľmi povzbudiť a pri stavbe nástroja pomôže uskutočniť všetky remeselné postupy, ktorých je neúrekom.
Tak som sa pod dohľadom učiteľa a podľa jeho pokynov (to znamená nielen to, čo treba urobiť ale aj prečo to treba tak urobiť) pustil do stavby prvých huslí a po ich dokončení som postavil ďalšie, výučné husle (táto veta prevedená do času rovná sa dvom rokom). Ani nemusím rozvádzať, že keď som išiel na zvukovú skúšku mojich prvých huslí (a tiež ďalších), nebolo mi všetko jedno. Totiž môj učiteľ má jedno základné kritérium. Očakáva a vyžaduje, aby nástroje jeho žiakov, zneli tak dobre ako jeho nástroje. Samozrejme dbá aj na remeselnú stránku nástroja, ale pri kvalite zvuku je nekompromisný. Opakovane zdôrazňuje, že ak my žiaci, dodržíme pri stavbe poznatky, ktoré nám odovzdal, tak takýto nástroj nutne musí mať kvalitný zvuk. Čo je zároveň veľmi presná kontrola toho, či sme tie poznatky adekvátne pri stavbe huslí použili.
Záverom je tu na mieste pripomenúť ešte jednu dôležitú okolnosť. Stavba nástroja je excelentnou formou koncentračného cvičenia a uvedomovacích postupov. Učí pokore. Celkom iste nepomôže ponáhľanie sa pri práci („festina lente“ tu platí stonásobne), ani skĺznutie do monotónnosti, nerešpektovanie povahy materiálu a povahy náradia. Nervozita, nepozornosť, netrpezlivosť, ale aj únava, či napätie sú pri práci vylúčené (len malá poznámka na ilustráciu - správne umiestnenie duše dokáže s človekom pekne zacvičíť).
Takže, ďakujem za všetko, želám veľa zdravia a teším sa na ďalšie stretnutia

Praha 2017 Husliar Peter Honti, e-mail: hontipeter@seznam.cz